Animefreax

Japonská tanečnica

9. dubna 2010 v 17:41 | Lintu | Interesting stuff

Táto myška známa ako Japonská tanečnica alebo tzv. waltzing mouse (tancujúca valčík), zaujala nielen chovateľov hlodavcov, ale aj mnoho vedcov práve vďaka jej charakteristým pohybom. V knižke "Life of animals" sa spomínajú myšky, ktoré boli privezené do Európy z Číny - medzi chovateľmi sa nazývali Chinese climbing mice (Čínske šplhajúce myši) a Japanese dancing mice (Japonské tanečnice). Prvé myšky sa od ostatných odlišovali len svojou farbou, ich schopnosť šplhať sa nebola o nič väčšia ako mali iné myši. Bežne sa totiž chovali len sivé, žlté a biele varianty myší, preto dvojfarebné a dokonca trojfarebné zvieratá boli raritou. Zatiaľ čo v Číne túto skutočnosť využívali a zamerali sa najmä na šľachtenie farebných variant, v Japonsku sa uspokojili s čierno-bielou farbou a zamerali sa charakteristický pohyb myšiek do koliečka- valčíkovania. Je to pohyb, keď zvieratá opisujú veľmi malé kruhy s vysokou intenzitou, niekedy sa k "tancujúcemu" jedincovi pridajú dve, výnimočne tri ďalšie zvieratá a trvá zväčša niekoľko minút. Najčastejšie sa tento "tanec" začína prichádzajúcim súmrakom, v nepravidelných intervaloch sa vyskytuje hlavne počas noci. Je to niečo podobné ako keď umiestnime iným druhom myší do chovného zariadenia koliesko na behanie - najaktívnejšie sú zvieratá večer a počas noci a zároveň niekoľko zvierat naraz môže v kolese behať.

Charakteristickým znakom tanečnice sú teda jej pohyby a čierno-biele sfarbenie. Na bielej srsti majú rôzne veľké čierne, zriedkavo sivé škvrny, najčastejšie v oblasti krku, uší, tváre, pri koreni chvosta a veľmi zriedkavo bol zafarbený aj chvost. Uši sú zafarbené takmer vždy (alebo aspoň jedno ucho). Na rozdiel od klasických albinotických laboratórnych myší tieto majú oči čierne, zároveň sú aj menšie a majú jemnejšiu stavbu tela ako biele a sivé myši. Aj táto slabá telesná konštrukcia vplýva na schopnosť udržať svoju vlastnú váhu a aj na "tanečné pohyby".

Keď sa vedci začali bližšie venovať spoznávaniu tejto myšky, zistilo sa, že "tanečné pohyby" sa môžu vyskytovať aj u iných farebných variet (sivých, žltých...) Väčšinou sú to však myšky s určitou telesnou vadou, tejto problematike sa budem venovať v nasledujúcich kapitolách.

Pri skrížení tanečnice s klasickou albinotickou myškou, špecifické tanečné pohyby sa u mláďat neprejavia. Oči takýchto hybridov sú vždy tmavé a farba srsti je variabilná - čierna, biela ich kombinácia a lebo sivostrakatá.

Chov, kŕmenie

Myš je sa uspokojí skoro s akýmkoľvek príbytkom. Klietky sú menej vhodné, pretože tanečnice majú veľmi jemnú telesnú stavbu a mohlo by dochádzať k poraneniam končatín, keď sa myška zachytí medzi mrežami. Navyše myšky majú tendenciu šplhať po mrežiach alebo pletive a môže dochádzať k pádom. Vhodnejšie je preto akvárium alebo oplechovaná drevená, príp. plastová debnička, ale musí byť prikryté. Je vhodné ak je zariadenie vybavené drobnosťami, ktoré myšku zamestnávajú - koleso na behanie, mostíky, tunely a pod. Je to dôležité hlavne ak chceme pozorovať pohybovú aktivitu myšiek (pretože inak väčšinu času prespia). Rovnako aj veľkosť zariadenia - pokiaľ chceme pozorovať pohyb myšiek, musíme im dať k dispozícii viac miesta.

Podstielka by mala byť z hoblín, nie pilín alebo iných prašných materiálov, vhodné sú aj kukuričné vretená. Mäkká podstielka nesmie chýbať počas obdobia, keď si samica stavia hniezdo a stará sa o mláďatá. Do hniezda sa nikdy nesmie umiestniť vlna, pretože tieto myšky majú veľmi jemné končatiny a keď sa im vlákna ovinú okolo nožičiek, môžu im zastaviť krvný obeh.

Potrava by sa mala podávať v nízkych miskách alebo plochých tanierikoch, na vodu je najvhodnejšia napájačka, pretože tanečnice následkom mutácie nemajú dobrú koordináciu a môže sa stať že počas tancov spadnú do misky a utopia sa. Kŕmia sa približne raz za deň, ideálne je aby potrava bola čerstvá a podávalo sa jej toľko, koľko zvieratá skonzumujú - je dôležité odstraňovať zvyšky krmiva. Ako krmivo je možné použiť takmer všetko - od kŕmnych zmesí pre hlodavce zo zverimexov, obilie, olejniny, suchý chlieb, ovocie, zeleninu, oriešky, varené vajíčka... Pridanie mlieka raz za čas údajne pozitívne vplýva na plodnosť myšiek. Raz do týždňa sa odporúča podať im aj nejaké zelené krmivo (nap. šalát). Tanečnice napriek vysokej aktivite jedia pomerne málo, ale často.

Rozmnožovanie

Priebeh gravidity a odchovu mláďat je taký istý ako u všetkých druhov myší. Samičky je možné chovať viaceré v jednom zariadení spolu, samčekovia sa musia chovať oddelene. Páry spájame maximálne na pár dní kvôli páreniu.

Keď je myška gravidná, je pomalá, ťarbavá. Je citlivá na každý pád, preto s ňou musíme zaobchádzať opatrne. Kotnosť trvá 21 a ž 23 dní.

Pôrod myšky, môže nastať v ktorejkoľvek hodiny najčastejšie je to však medzi 22. a 2.hodinou v noci. Mláďatá sa o narodia behom pol hodiny. Myšku nesmieme pri pôrode vyrušovať! Začala by behať po zariadení a v strese by mohla mláďatá aj zožrať. Narodené mláďa je holé a slepé.

Asi po troch dňoch začne malým myškám rásť srsť, ktorá bude plne vyvinutá asi po desiatich dňoch veku. O štyri dni neskôr môžu mláďatá žrať trochu potravy pre hlodavce. Vo veku troch až štyroch týždňov môžeme mladé myšky oddeliť od matky. Pretože myši sú skupinové zvieratá, môžeme gravidnú samičku nechať so zvyškom skupiny. O mláďatá sa potom starajú všetky matky spoločne.

Doporučuje sa z hniezda oddeliť samčekov, pretože už vo veku 5 týždňov sú pohlavne dospelí (môžu byť však aj skôr). Pohlavne začínajú dospievať v 45 dni svojho života. Samica môže mať približne od 5 do 8 mláďat a počet vrhov za rok je asi 8. To je však pre samicu veľmi náročné. Príliš častým pripúšťaním sa znižuje aj počet a životaschopnosť narodených mláďat. Dožívajú sa krátkeho veku, 1, zriedkavo 2 roky.

Jediný rozdiel pozorovaný pri chove tanečníc bola potreba nosiť mláďatá napäť do hniezda - samice tanečníc nenosia v papuľke mláďatá naspäť ako to robia biele alebo sivé myši. Dva týždne po pôrode je aj znížená aktivita tancov, i keď niektoré samice tancovali už krátko po pôrode. U mláďat sa prvé špecifické pohyby začínajú objavovať od siedmeho dňa, ale už keď položíme trojdňové mláďa na rovnú podložku, pokúša sa o pohyb v kruhu.

Tanečnice nerastú tak intenzívne ako ostatné zdravé myši (nap. 9. deň laboratórna myš dosahuje priemerne veľkosť 43 mm, tanečnica len okolo 31 mm). Dospelá tanečnica meria 7-7,5 cm, s chvostom 12 - 13 cm a váži približne 18 g. Tanečné pohyby sa "zlepšujú" počas rastu mladej myšky.

Správanie

Myška tanečnica vykonáva intenzívny pohyb do kruhu na všetkých štyroch končatinách veľmi rýchlo, hlava smeruje do toho istého smeru ako sa otáča. Po približne dvanástich otočeniach myška zmení smer tanca. Trvá približne dve minúty. Tanec býva často zakončený zdvihnutím nosa a myška chvíľu bez pohybu nasáva vzduch.

Najčastejšie pozorované formy "tanca":

· pohyb v kruhu, všetky štyri končatiny má pod telom

· pohyb v kruhoch s priemerom 5 - 30 cm, končatiny široko rozkročené

· pohyb do osmičiek

Ako som už spomenula, aktivita je najviac pozorovaná večer a počas noc. Tancujú v rôznych intervaloch až niekoľko hodín. Najväčšia aktivita je pozorovateľná od 17 do 22 hodiny. Myška môže naraz vykonať v priemere 110 otočiek.

Pokiaľ chceme zvieratá prinútiť k tancu častejšie, mali by sme ich umiestniť do zatienenej miestnosti. Svetlo vplýva na intenzitu tanečných pohybov.

Pozorovaním týchto myšiek niektorí vedci pozorovali tieto odlišnosti:

Cyon:myška nedokáže

· utekať priamočiaro

· otočiť sa v úzkom priestore

· cúvať

· pohybovať sa bezpečne nad zemou - pozorovateľné závrate

· počuť určité tóny

Zoth:

· nedokáže utekať priamočiaro na dráhe najmenej 20 cm

· v úzkom priestore sa opakovane otáča

· dokáže sa pohybovať dozadu (cúvať)

· nemá problém pohybovať sa vo väčšej výške

· nepočuje určité tóny

Ďalším pozorovaním sa zistilo, že určité aktivity (nap. neistý pohyb vo väčších výškach nad zemou) mohol súvisieť so zhoršením zraku až oslepnutím, za ktorý tiež môže genetická mutácia. V oboch prípadoch však myška nereagovala na určité tóny a mala problémy s priamočiarym pohybom.

Príčina tohto nezvyčajného pohybu je výsledkom geneticky usmerňovanej poruche orgánu statiky, ktorý sa nachádza v strednom uchu myšky. Presnejšie, jedná sa o poškodenie: papilla basilaris cochleae, úbytok vláken, ktoré inervujú slimáka, resp. degenerácia 8. nervu, taktiež je pozorovateľná redukcia vestibulárneho ganglia s výsledkom nezvyčajne malého počtu nervových buniek. Špirála blanitého slimáka je veľmi poškodená.

Kinetické a statické orgány sú uložené spolu so sluchovým orgánom v labyrinte skalnej kosti lebky. Zmyslové bunky, ktorých vlásky vyčnievajú do polkruhových kanálikov kinetického receptora, sú dráždené prúdením endolymfy pri rotačných pohyboch hlavy, teda pri zmenách uhlového zrýchlenia. Ich dráždenie umožňuje informáciu o polohe osi rotácie a o uhlovom zrýchlení. Statický receptor je vo vajcovitom a guľovitom vačku a tvoria ho nahromadené zmyslové bunky, ktorých vlásky sú čiastočne ponorené do rôsolovitej hmoty obsahujúcej drobné kryštáliky minerálnych solí. Pri zmenách polohy hlavy a pri lineárnych zrýchleniach (pád, stúpanie) vznikajú zmeny tlaku a ťahu kryštálikov na vlásky, a tak sa zmyslové bunky dráždia.

Myšky tanečnice majú iba jeden normálny kanálik a to predný vertikálny. Nasledujúce horizontálne kanáliky sú poškodené, prípadne sú zrastené a slimák je degenerovaný. Následkom toho endolymfa prúdi zo semicirkulárnych kanálikov do slimáka, čo vyvoláva tlak na bubienok, ale Cortiho orgán v predsieni je zafixovaný a niektoré časti neprijímajú vibrácie.

Poškodené sú aj zakončenia nervov. Hlavne značná degenerácia slimáka môže vyvolať u staršej myšky úplnú hluchotu. Tlieskanie, krik, zvonenie elektrického zvončeka, hlasné štrnganie, na ktoré obyčajné myši reagujú pišťaním, tanečnice reagujú individuálne - zvuk zaznamenajú, ale len zriedka reagujú zvukovým prejavom. V priemere však väčšina dospelých zvierat javí známky hluchoty.

Zvieratá, u ktorých je výrazne poškodený slimák len na jednom uchu, sú schopné pohybovať sa ešte priamočiaro. Naopak, najvýraznejšie krúživé pohyby sa prejavujú u zvierat, ktoré majú veľmi poškodené orgány oboch uší.

Zrak a ostrosť videnia sa rovnako znižuje zvyšujúcim sa vekom. Podľa testov tanečnice nie sú schopné rozlíšiť zelenú od modrej a fialovú od červenej. U mnohých sa vo vyššom veku objavuje čiastočná alebo úplná slepota.

Dedičnosť formy správania

Je pozoruhodné, že počas individuálnych testov bolo zistené, že prevažujú tzv. left whirlers (myšky tancujúce prevažne do ľavej strany), potom right whirlers (myšky pohybujúce sa prevažne do pravej strany) a pri tzv. mixed whirlers sa v tancoch prejaví, či pri párení línia predkov vo väčšom počte obsahovala jedincov z už spomenutých skupín. Zatiaľ sa však predpokladá, že väčšina myšiek má tendenciu vykonávať "tance" prevažne na ľavú stranu.

Za trpasličí vzrast sa pokladá poškodenie hypofýzy. Podľa všetkého sa taktiež jedná o geneticky prenosnú vadu.

Ochorenia spôsobujúce podobné správanie

Tento pohyb sa môže občas prejaviť aj u iných druhov myší, prípadne iných menších hlodavcov. S japonskou tanečnicou nemusia mať vôbec nič spoločné. Príčinou môže byť napríklad nádor na niektorej časti mozgu, v lepšom prípade iba absces, ktorý je možno v niektorých prípadoch liečiť podaním liečiv a myška môže žiť oveľa dlhšie. Dokonca aj ušná infekcia, zranenia uší alebo priveľký hluk vyvolávajú podobné "tanečné" pohyby. Preto je vhodné nechať zviera prehliadnuť veterinárovi, pokiaľ niečo takéto spozorujeme. Taktiež by sme takéto myšky už nemali ďalej páriť.

Chovať myšku alebo nie?

Pri chove tanečníc sa často stretávam s názormi, že sa jedná o trápenie týchto zvieratiek, pretože génová manipulácia je vytvorená umelo a pre myšku nie je prirodzená. Ja osobne nevidím dôvod, prečo zastaviť chov týchto myšiek, je samozrejmé že zhľadiska prirodzeného výberu by takéto zviera nemalo prežiť a ani by neprežilo, ale japonské tanečnice sú druh vyšľachtené len pre chov v drobnochove. Ako som už predtým spomenula, aj ich telesná stavba a sfarbenie je neprirodzené, prispôsobené na chov v zajatí, resp. laboratórnych podmienkach. Pokiaľ myške poskytneme vhodné životné podmienky, potravu a v ideálnom prípade aj lásku, nevidím dôvod prečo sa strániť chovu týchto jedinečných myšiek.

Zdroje:

http://www.archive.org/stream/dancingmousestud00yerk#page/284/mode/2up (Yerkes, The Animal´s behaviour series - Dancing mouse)

http://www.thefunmouse.com/info/waltzing.cfm

http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,745422,00.html